Dal som do hromady pár princípov, ktoré som na sebe odpozoroval, ktorých sa viac či menej vedome alebo podvedome držím. Nie je to recept, ani odporúčanie, ani návod pre druhých ľudí, ako by mali pristupovať k práci. Ani netvrdím, že všetko, čo robím, robím správne. Je to časť princípov, ktoré vyhovujú práve mojej osobe a pomáhajú mi mať radosť a spokojnosť zo svojej práce.
1. Začínam nedôležitými úlohami
Na začiatku pracovného dňa ako prvé riešim čo najjednoduchšie úlohy, ktoré sa dajú ľahko a rýchlo vyriešiť. Zvyčajne ide o nedôležité úlohy. Získam tak pocit, že som v daný pracovný deň už niečo vykonal a ľahšie sa pustím do ťažších a dôležitejších úloh. Zbavujem sa tak stresu alebo tlaku, že som ešte nič neurobil a čaká ma ešte veľa práce. Ak už niečo odrobené mám, získam motiváciu pokračovať ďalej s väčšími výzvami.
2. Často aktivity striedam
V jednom pracovnom dni striedam niekoľko pracovných aktivít. Nesústredím sa len na jednu alebo len dve aktivity. Pozornosť schválne rozdeľujem medzi viacero výrazne odlišných aktivít, kľudne aj 3, 4, 5. Zvyšuje to moju koncentráciu, vyhýbam sa rutine.
Ak ma jedna aktivita pracovne vyčerpáva, prechodom na inú aktivitu získam novú energiu. Ak sa zaseknem na nejakom probléme na jednej aktivite, prepnem na druhú aktivitu. Mozog si oddýchne od prvej aktivity, lebo sa musí sústrediť na druhú aktivitu. Keď sa vrátim k prvému problému, zvyčajne rýchlo nájdem riešenie. Týmto spôsobom dokážem eliminovať prestoje.
3. Úspech meriam na základe spokojnosti užívateľov. Nie na základe ziskovosti.
Pod úspešným projektom rozumiem taký projekt, ktorý priniesol novú pridanú hodnotu užívateľom. Keď sú užívatelia spokojní, zvyčajne je aj ziskovosť vyššia. Primárne však nemyslím na to, ako zvyšovať ziskovosť, ale ako zvyšovať spokojnosť užívateľov.
Mám za sebou aj také projekty, z ktorých som finančne nič nezískal a pri tom som im venoval veľa pracovného času. Nevadí mi to, z každého takého projektu mám minimálne dobrý pocit, že som niekomu pomohol a po druhé, niečo som sa naučil, čo zúročím v komerčných projektoch.
4. Pracujem na aktivitách, ktoré nemajú na začiatku žiaden komerčný prínos
Aktivity si nevyberám podľa toho, aký majú komerčný potenciál. Púšťam sa do takých aktivít, ktoré ma vnútorne napĺňajú, o ktorých som presvedčený, že budú niekomu pomáhať, budú užitočné a prospešné. Až časom sa ukáže, či a ako je potrebné aktivity ohnúť, aby sa dali využiť aj komerčne.
Ak nemám dopredu daný finančný cieľ a projekt po realizácii nič nezarobí, nepovažujem to za neúspech, pokiaľ projekt priniesol úžitok svojim užívateľom. Nie som finančne závislý od realizácie projektu. Sám si určujem tempo, akým budem v projekte postupovať dopredu.
5. Projekt začínam programovaním, nie analýzou
Do projektu sa púšťam tak, že začnem programovať. Preskakujem fázu analýzy, ktorú nahradzujem iteratívnym programovaním s testovaním na užívateľoch už od prvých výstupov projektu. Prvé, čo programujem je, prototyp. Ten v rôznych štádiách vývoja ukazujem rôznym ľuďom a zbieram ich komentáre a podnety. Tie zapracujem, výsledok ukážem iným ľuďom, znovu pozbieram spätnú väzbu a pokračujem znovu od programovania.
Toto si môžem dovoliť, len keď pracujem sám na projekte. Umožňuje mi to rýchlo postupovať vpred s vysokou flexibilitou.
