V Prahe v Paralelním polise sa koná cyklus prednášok s názvom Začátek konce, kde sa rečníci zaoberajú tým, ako by naša spoločnosť mohla fungovať bez regulácií a štátnych autorít a aký vplyv na to majú nové technológie. V utorok 4. apríla prednášal Karel Janeček v rámci tohto cyklu o projekte Demokracie 2.1, čo je moderný univerzálny skupinový rozhodovací nástroj, ktorý zvyšuje spokojnosť s výsledkom rozhodnutia.
Základné princípy Demokracie 2.1
Cieľom Demokracie je zvýšiť presnosť vyjadrených preferencií a tým dosiahnuť vyššiu spokojnosť hlasujúcich s výsledkom rozhodnutia. Rozhodovanie v Demokracii 2.1 je preto založené na týchto princípoch:
- Každý hlasujúci disponuje viacerými (pozitívnymi) hlasmi, nie len jedným.
- Počet pozitívnych hlasov od jedného hlasujúceho je vyšší než počet víťazných možností. Príklad, ak sa volí povedzme prezident, víťazná možnosť je len jedna, počet pozitívnych hlasov bude napríklad 2.
- Každý hlasujúci môže prideliť aj negatívne hlasy.
Ako prebieha rozhodovanie v Demokracii 2.1?
Samotný rozhodovací mechanizmus je jednoduchý.
- Jeden subjekt môže nominovať maximálne toľko možností, koľko možností sa bude vyberať (víťazných možností).
- Každý hlasujúci môže prideliť maximálne toľko pozitívnych hlasov, koľko je dvojnásobok víťazných možností.
- Každý hlasujúci môže prideliť maximálne toľko negatívnych hlasov, koľko je víťazných možností, resp. polovicu pozitívnych hlasov.
- Vyhrávajú tie možnosti, ktoré získajú najviac hlasov (od pozitívnych hlasov sa odpočítajú negatívne hlasy). Pri tomto spôsobe hlasovania sa môže stať, že niektoré možnosti budú mať aj záporný počet hlasov.
Využitie Demokracie 2.1 v politike
Môžeme uvažovať tri významné skupiny voličov: extrémistov, ľudí, čo podľahnú populizmu a zvyšku ľudí, ktorí sa rozhodujú demokraticky. Skupín voličov bude viac, silu Demokracie 2.1 ukážeme na týchto troch skupinách:
- Extrémistov zadefinujeme ako skupinu ľudí, ktorí sú za jednu vec a všetky ostatné ostro odmietajú. Vo voľbách by tak pozitívne hlasy pridelili len svojim kandidátom. Zvyšné pozitívne hlasy by nevyužili. Negatívne hlasy rovnomerne pridelia ostatným stranám.
- “Populisti” pridelia pozitívne hlasy svojej strane. Zvyšné pozitívne hlasy pridelia rovnomerne ostatným stranám podľa preferencií (extrémistom hlasy nebudú dávať, zostanú demokrati). Negatívne hlasy venujú extrémistom.
- “Demokrati” využijú všetky pozitívne hlasy a rovnomerne ich pridelia demokratickým stranám. Negatívne hlasy použijú na elimináciu extrémistov, poprípade populistov.
Vo výsledku sa pozitívne hlasy extrémistov eliminujú negatívnymi hlasmi od populistov a demokratov. Najviac pozitívnych hlasov získajú demokrati a menšiu časť populisti. S výsledkom volieb budú minimálne spokojní demokrati ale i populisti, lebo bude zvolená ich druhá možnosť.
Zatiaľ sa nenašli politici, ktorí by Demokraciu 2.1 otestovali v praxi.
Využitie Demokracie 2.1 pri participatívnom rozpočtovaní
Mimo politiky si Demokracia 2.1 už nachádza svoje miesto. Najčastejšie ho využívajú obce a municipality pri participatívnom rozpočtovaní, kedy jednotlivci v skupine rozhodujú o tom, na čo a ako sa použije obecný alebo verejný rozpočet. V Českej republike Demokraciu 2.1 využili takto Říčany a Praha 10. Vo svete najnovšie Demokraciu 2.1 využijú distrikty v New Yorku (Použil sa moderný hlasovací systém, ale hlasovala sa na papieri.).
Na participatívnom rozpočtovaní sa dá tiež pekne ukázať sila Demokracie 2.1. Nech sa občania jednej obce rozhodujú o tom, na čo minú vyzbierané dane. V klasickom rozhodovacom systéme s jedným hlasom jedného hlasujúceho sa ľahko môže stať, že vyhrá ten variant, ktorý síce získal najviac hlasov, ale zvyšku hlasujúcich tento variant veľmi prekáža. Na druhom mieste, a teda prehrávajúci variant, môže byť taký variant, ktorý vyhovuje všetkým, len pár jedincom vyhovuje iný variant viac (ten, ktorý vyhral). V Demokracii 2.1 by po hlasovaní vyhral spomenutý druhý variant.
Pridaná hodnota Demokracie 2.1
Pri hlasovaní pomocou Demokracie 2.1 získavame veľa údajov, ktoré sa dajú ďalej analyzovať. Dá sa vytvoriť klasická SWOT analýza, kde vytvoríte skupiny možností, ktoré získali veľa pozitívnych a málo negatívnych hlasov. Alebo veľa negatívnych a veľa pozitívnych, a podobne. Ak sú známe demografické údaje hlasujúceho, je možné údaje agregovať a analyzovať preferencie podľa veku, pohlavia, miesta bydliska.
Dá sa Demokracia 2.1 ešte zlepšiť?
Zaujímavým rozšírením Demokracie 2.1 by mohlo byť určovanie poradia jednotlivých pozitívnych hlasov. To by znamenalo, že pozitívne aj negatívne hlasy by mali rôznu váhu a pri finálnom sčítaní by voličova prvá voľba mala vyššiu hodnotu ako druhá voľba. Takéto hlasovanie však vyžaduje od voličov veľkú disciplínu, aby v hlasovaní presne určovali poradie, na čo sa nedá spoliehať. Rozhodovací mechanizmus musí byť jednoduchý, aby ho zvládol a chcel zvládnuť každý, kto má právo rozhodovať.
