Takto pred rokom, keď som ešte pracoval vo veľkej korporácii v banke v inovačnom teame, sme sa potrebovali rozšíriť o nového člena. Kolega, ktorý odchádzal a za ktorého sme hľadali náhradu, popísal našu pracovnú pozíciu veľmi inovatívnym a pútavým spôsobom. HR oddelenie distribuovalo tento popis cez svoje kanály a čakali sme na nových uchádzačov. Prihlásilo sa ich niekoľko, nakoniec však na pohovor prišli len dvaja úplne rozdielni kandidáti. Prečo sa mi viac páčil kandidát, ktorého sme nevzali?
Zúčastnil som sa prijímacieho pohovoru, kde obaja uchádzači mali, okrem iného, po anglicky prezentovať nejaký kľudne i vymyslený inovatívny nápad, ktorý chcú zrealizovať a potrebujú osloviť potencionálnych sponzorov, aby sa finančne podieľali na ich projekte. Táto časť bola nakoniec rozhodujúca pre prijatie alebo neprijatie uchádzača.
Prvý kandidát
Prvý kandidát ovládal perfektne angličtinu. Mal skúsenosti zo zahraničia, nejaký čas pracoval v Nemecku. Vystriedal niekoľko projektov, má za sebou mnoho pracovných skúseností. Prezentáciu mal perfektne pripravenú, na naše otázky pohotovo, jasne a stručne odpovedal.
Druhý kandidát
Druhý kandidát sa s angličtinou veľmi trápil. Nemal žiadne skúsenosti zo zahraničia, bol viac menej čerstvo po dokončení štúdia. Kvôli slabej angličtine prezentácia nedopadla dobre.
Koho sme vybrali?
Asi nikoho neprekvapí, že sme vybrali prvého kandidáta. Čo možno prekvapí, že ako jediný som hlasoval za druhého kandidáta. Prečo?
- Druhý kandidát na začiatku pohovoru priznal, že ho veľmi zaujal náš popis pracovného miesta. Veľmi ho to oslovilo a túži po takejto práci.
- Počas úvodného predstavovania druhý kandidát spomenul, že sa venuje jednému zaujímavému voľnočasovému projektu, kde si rieši takmer všetko. Čokoľvek potrebuje, to si sám zistí, zariadi, naučí sa. Tento projekt stále rozvíja ďalej.
- Prvý kandidát pracoval na viacerých projektoch, ale boli to projekty druhých ľudí, ku ktorým sa pridal a pomáhal im. Projekty boli jednorazové, nepokračujú ďalej z rôznych dôvodov, preto si hľadá novú prácu.
Ak by som to zhrnul, tak prvý kandidát určite urobí svoju robotu perfektne. Musíte mu však povedať, čo má kedy robiť. Druhému kandidátovi netreba nič povedať. Má rovnakú víziu ako my (je stotožnený s popisom našej práce), stačí mu dať prostriedky, rozbehne sa a o všetko sa postará sám. Ak niečo nebude vedieť, ok, naučí sa to. Ak mu bude niečo chýbať, zoženie si to. Nebude za nami chodiť s otázkou, čo má robiť s problémom, ktorý nastal. Nezastaví sa, kým projekt nezrealizuje.
Preto volím radšej človeka, ktorý má vášeň, odhodlanie a nadšenie pre robotu. Ktorý mnohé veci síce ešte neovláda, nevie, ale tá vôľa a záujem o prácu ho budú nútiť a motivovať, aby veci vyriešil a dotiahol ich do konca.
Medzičasom som banku opustil, inovačný team sa zrušil. Prvému kandidátovi sa ponúkla iná práca, určite bude pre banku prínosom. A snáď nejaký iný zamestnávateľ našiel v druhom kandidátovi potenciál, ktorý som videl aj ja a zamestnal ho. Určite chybu neurobil.
